13.8.2026 12:57

Nová kontinentálna šampiónka Emma Zapletalová pár hodín po zisku zlata: Stále sa dá zlepšovať. Moje najbližšie dlhodobé ciele sú MS 2027 a OH 2028

Slovensko Slovenský atletický zväz Luboš Bogdanyi
Emma Zapletalová po zisku titulu na ME v Birminghamu uvedla, že aj po víťazstve ešte chce napredovať a svoje dlhodobé ciele smerujú na MS 2027 a OH 2028. V rozhovore popisuje náročné okamihy po prestávke, prácu na zlepšovaní techniky a formy, využívanie mentálnej sily zo šprintu na Diamantovej lige a potrebu regenerácie. Zároveň načrtáva plán na ďalšie roky, vrátane udržiavania výkonu a pokračovania v zlepšovaní až k OH 2028.
AI shrnutí

Čerstvá majsterka Európy Emma Zapletalová si na hneď ráno po zisku titulu v behu na 400 m prekážok na šampionáte v Birminghame naša čas na zástupcov médií a vo videorozhovore odpovedala na otázky slovenských novinárov.

Ako sa vám spalo po zisku titulu na ME? Dokázali ste zaspať?

„Spala som možno len tri hodiny. Som unavená a nevyspatá, ale inak sa cítim super.”

Stihli ste už spracovať všetky emócie?
„Ešte to chvíľu potrvá. Samozrejme, veľmi sa teším, ale potrebujem ešte nejaký čas, kým si naplno uvedomím, že je to realita a splnila som si sen. Šampionát však pokračuje, popoludním ma čaká tréning na rozhýbanie sa. Predovšetkým musím dobre zregenerovať.”

Vrátili ste už k svojmu finálovému behu?
„Snažila som sa ho spätne prehrať v hlave. Priznám sa, že niektoré momenty z neho si nepamätám. Pamätám si však, že na deviatej prekážke som spravila o krok navyše, čo ma trochu spomalilo. Ešte si to s trénerom podrobnejšie zanalyzujeme, v ktorých častiach trate som mohla byť rýchlejšia. Tým, že mám dobrú formu, tak mám z toho pocit, že sa nemohla úplne prejaviť, keďže na 15 krokov som musela ísť veľmi frekvenčne. Už sme sa s trénerom bavili, že by sme už skúsili ísť teraz v 14-krokovom rytme, ale ešte sa o tom porozprávame. Áno, chcela som bežať rýchlejšie – niekde na úrovni osobného rekordu. Myslím si, že formu na to mám, ale včera to nebol ten deň.”

Aké je pre vás vstupovať do pretekov v pozícii líderky svetových tabuliek? S čím ste sa museli najmä popasovať?
„Bolo to náročné. Cítila som na sebe, že sú prítomné napätie i očakávania, že by som mala vyhrať a získať zlato. Aj ja som chcela pre seba. Po semifinále mi tréner povedal, že si to mám viac užiť. Videl, že dovtedy som si to tak neužívala a až príliš som bola sústredená na seba. Vraj sa mám viac usmievať. A tak sa aj stalo. Vedela som, že som favoritka, ale snažila som si užiť aj atmosféru a zároveň sa koncentrovať na beh.”

Čo budú vaše ďalšie dlhodobé méty?
„Ciele stále zostávajú. Mám zlato z ME, ale z MS je to bronz, takže stále sa dá zlepšovať. Na budúci rok nás čaká svetový šampionát a potom olympijské hry, čo sú hlavné dlhodobé ciele. Samozrejme, ďalej chcem výkonnostne napredovať. Po minulej sezóne sme si s trénerom povedali, že bude rád, keď budem konzistentne behať za 53 sekúnd. A ja behám konzistentne za 52 sekúnd, čiže to je výrazné zlepšenie pôvodných plánov. Už pred finále sme si povedali, že táto sezóna je super a treba to len potvrdiť. Nečakala som, že tie ciele sa tak rýchlo stanú realitou. Nič to však nemení na tom, že chcem pokračovať v zlepšovaní sa a zbieraní úspechov.”

Bola v nejakej fáze sezóny chvíľa, keď ste začali o sebe pochybovať?
„Myslím si, že nie. Skôr ešte predtým, keď sme boli na sústredení v Afrike a začalo ma trápiť koleno. Vtedy možno neboli pozitívne pocity. Počas sezóny to bolo príjemné prekvapenie, podávala som dobré výkony a zlepšovala som sa, takže super. Aj keď napríklad sa mi nevydarili preteky v Záhrebe, ale nerobila som si z toho ťažkú hlavu. Zobrala som to ako jeden zlý deň. Následne som na sústredení v Španielsku odbehla skvelý prekážkarský tréning, že stále mám dobrú formu a bola to len jedna nevydarená súťaž. Počas sezóny to šlo hladko a nemala som čierne myšlienky.”

Včera ste takpovediac zložili skúšku na európskom šampionáte, ale už o pár dní vás čakajú univerzitné štátnice? Ako sa dá na to pripraviť v atletickom ošiali?
„Budem sa snažiť pripraviť po šampionáte cestou domov, aby to dopadlo čo najlepšie. Bakalársku prácu som napísala a myslím si, že to bude v pohode ju obhájiť. Teraz som sa na to nezameriavala, snažila som sa to vypustiť z hlavy, nebolo to dôležité. Povedala som si, že po ME si nájdem priestor na prípravu.”

Stihli ste sa pozrieť, koľko ste dostali gratulácií?
„Áno, je ich veľmi veľa a stále ešte pribúdajú. Teším sa z toho a som nesmierna šťastná, že som priniesla radosť na Slovensko, že mi ľudia držia palce a sú spolu so mnou.”

Pred rokom ste získali bronz na MS v Tokiu. Teraz máte zlato z ME v Birminghame. Čo má pre vás väčšiu hodnotu?
„Pre mňa má stále väčšiu hodnotu bronz zo svetového šampionátu, predsa len je tam konkurencia z celej zemegule. Hoci som teraz získala kontinentálny titul, stále sa viac prikláňam k svetovému bronzu. Obe medaily majú svoj príbeh a sú vysoko v mojom rebríčku. Vlani to však bolo prekvapenie po tom všetkom, čo som mala za sebou. Prišlo to tak nečakane po mojom návrate po období zranení.”

Myslíte si, že po vašom víťazstve v Birminghame je už rozhodnuté o tom, že obhájite honor Športovec roka na Slovensku?
„Toto nie je v mojich rukách. Ja som splnila svoj cieľ, čo som mohla spraviť na dráhe. Verím, že medailou motivujem aj iných našich športovcov k ďalším skvelým výkonom. Bola by som rada, keby to tak pokračovalo a mali by sme toľko úspechov, že bude náročné spomedzi nich si vyberať.”

Kam vás vaša súčasná životná sezóna v kariére posunula z mentálneho hľadiska?
„Áno, pri porovnaní toho, čím som si prešla a čo zažívam teraz, je to satisfakcia za to, že som sa nevzdala a pokračovala napriek zraneniam. Víťazstvá na Diamantovej lige mi mentálne pomohli, mám na konte skvelý čas 52,30 a do každej súťaže idem s tým, že sú to nové preteky i súperky, ale vždy idem naplno. Snažím sa byť sebavedomá, ale zároveň sa držať na zemi a podať svoj najlepší výkon.”

Utvrdili vás tohtoročné úspechy, že prechod do tréningovej skupiny v zahraničí k trénerovi Bramovi Petersovi bolo zlomové rozhodnutie pre súčasnú kariéru?
„Ja si myslím, že áno. Výsledky hovoria za všetko. V prvom rade som rada, že som zdravá a som sa zbavila zranení, ktoré má sužovali, a môžem robiť atletiku a ešte s takýmito výsledkami.”

Aké pocity ste prežívali na stupni víťazov?
„Bolo to krásne a veľmi emotívne. Som rada, že som tam nebola sama a boli tam aj Slováci, ktorí sa prišli pozrieť. Vždy som snívala o najvyššom stupienku, mať na krku zlatú medailu a počúvať slovenskú hymnu. Je to pre mňa veľký životný zážitok.”

Rozmýšľate už o OH 2028 v Los Angeles? Aký je recept na udržanie si formu najbližšie dva roky, aby ste aj tam boli v pozícii adeptky na medailu?
„Mám to v hlave, že je to o dva roky. Verím, že moja forma bude ešte lepšia. Rada by som sa ďalej zlepšovala a tam formu vygradovala. Budem sa snažiť ďalej tak pracovať, trénovať na sto percent, aby som sa zlepšovala. Stále sú tam rezervy.”

Dostali ste už gratuláciu od Holanďanky Femke Bolovej, od ktorej ste prevzali štafetu v tejto disciplíne?
„Ešte som sa ňou tu osobne nestretla. Dnes beží semifinále na 800 m, tiež sa zvykne maximálne koncentrovať a nerieši nejaké správy. Myslím si však, že určite sa ozvala môjmu trénerovi, s ktorým majú dobrý vzťah. Ak by sme sa stretli, tak istotne by mi zablahoželala. Ja jej tiež budem držať palce, nech jej to vyjde čo najlepšie.

 

Spomínali ste, že z vás opadol tlak. Môže vám to pomôcť z tohto hľadiska v zostávajúcich vystúpeniach v sezóne?
„Pre mňa je vždy radosť a zábava bežať štafetu s dievčatami. Je to iné ako individuálny štart, skôr kolektívny šport, keď štyri bežíme spolu za jeden tím a je tam dobrá atmosféra. Myslím si, že aj na ďalších pretekoch budú v súvislosti so mnou očakávania, hoci už nie také ako teraz na ME. V Birminghame to bolo náročnejšie tým, že všetci akoby očakávali odo mňa zlato. Aj preto som po prebehnutí cieľom, keď som videla, že som vyhrala, všetko napätie akoby zo mňa opadlo. Vždy chcem podať čo najlepší výkon, takže stále je tam určitý druh očakávania či napätia, ale menší ako na tomto šampionáte.”

Čo vám povedal po finále váš priateľ – chodec Miroslav Úradník?
„Nebol tam priestor na nejakú debatu. Určite bol šťastný, tešili sme sa. Skôr tam prevládali emócie a bezprostredná radosť, ale nespomínam si, že by mi niečo hovoril.”

Aký je váš najbližší súťažný program po ME?
„Po návrate ma čakajú vystúpenia na mítingoch Diamantovej ligy – Lausanne (21. 8.), Zürich (27. 8.), finále v Bruseli (4. 9.) a ultimátnom šampionáte v Budapešti (12. – 13. 9.).”

EMMA ZAPLETALOVÁ
DISCIPLÍNA: 400 m prek., doplnkovo 400 m, 200 m
DÁTUM A MIESTO NARODENIA: 24. marca 2000 v Nitre
ŠKOLA: Fakulta telesnej výchovy, športu a zdravia UMB v Banskej Bystrici, odbor telesná
výchova a trénerstvo (od roku 2024)
KLUB: ŠK Dukla o. z. Banská Bystrica
VRCHOLOVÉ STREDISKO: VŠC Dukla Banská Bystrica
PRVÝ TRÉNER: Peter Žňava (2012 – 2024)
TRÉNER: Bram Peters (Holandsko)
OSOBNÉ REKORDY: 400 m prek. 52,30 – rekord SR (19. júna 2026 v Dauhe), 400 m
50,59 – rekord SR (16. júna 2026 v Ostrave), 400 m v hale 50,78 – rekord SR (8. februára
2026 v Metz), 200 m 22,67/-0,1 (25. júla 2026 v Banskej Bystrici)
NAJVÄČŠIE ÚSPECHY: 5. na MSJ 2018, 1. na ME do 23 rokov 2021, 15. (v semifinále)
na OH 2021, 2. vo finále Diamantovej ligy 2025, 3. na MS 2025, 1. na ME 2026, 4
víťazstvá na mítingoch Diamantovej ligy
ATLETICKÝ VZOR: Matej Tóth
OCENENIA: Objav roka v ankete Atlét roka 2020, Atlétka roka 2021, Atlétka roka 2025,
Objav/Prekvapenie roka v ankete 2025, Športovkyňa roka 2025
EMMA ZAPLETALOVÁ V ROKU 2026
400 M PREKÁŽOK
52,91 Birmingham 12. augusta – 1. miesto (finále ME)
54,09 Birmingham 11. augusta – 1. miesto (semifinále ME)
53,70 Banská Bystrica 21. júla – 1. miesto (rekord TIPOS P-T-S)
55,82 Záhreb 26. júna – 5. miesto
52,30 Dauha (DL) 19. júna – 1. miesto (rekord SR)
53,13 Oslo (DL) 10. júna – 1. miesto
52,58 Rím (DL) 4. júna – 1. miesto (rekord SR)
52,82 Rabat (DL) 31. mája – 1. miesto (rekord SR)
400 M (VONKU)
50,59 Ostrava 16. júna – 4. miesto (rekord SR)
200 M (VONKU)
22,67 (-0,1) Banská Bystrica 25. júla – 1. miesto (finále M-SR, rekord SR)
23,09 (+1,9) Banská Bystrica 25. júla – 1. miesto (rozbeh M-SR)

400 M (HALA)
51,70 Toruň 20. marca – 2. miesto (rozbeh HMS)
50,90 Toruň 22. februára – 1. miesto
51,40 Liévin 19. februára – 1. miesto
50,78 Metz 8. februára – 2. miesto (rekord SR)
51,24 Ostrava – 3. miesto (rekord SR)
51,67 Gent – 1. miesto (rekord SR)
4×400 M (HALA)
3:32,77 Toruň 22. marca – 6. miesto Slovensko /Ledecká, Korbová, Segečová,
Zapletalová/ (finále)
3:29,87 Toruň 22. marca – 3. miesto Slovensko /Ledecká, Korbová, Segečová,
Zapletalová/ (rozbehy, rekord SR)


https://www.atletika.sk/nova-kontinentalna-sampionka-emma-zapletalova-par-hodin-po-zisku-zlata-stale-sa-da-zlepsovat-moje-najblizsie-dlhodobe-ciele-su-ms-2027-a-oh-2028